Náš svet je plný duality. Deň – noc., svetlo – tma, samec – samica, muž – žena, biely – čierny, teplý – studený, demokracia – autokracia, totalitný režim, monoteizmus – pluralitné náboženstvá, materializmus –idealizmus, monogamia – bigamia, homosexualita – bisexualita, atď.
  
Aj naša myseľ je potom plná rozporov, opačných želaní v krátkom čase. Čo chceme dopoludnia, už nechceme popoludní. Meníme naše rozhodnutia podľa prostredia, v ktorom sa nachádzame. Robíme, čo chcú ostatní, nechápeme prečo. Aj keď sa snažíme čosi uskutočniť znútra, pri odpore, kritike zvonka to ľahko vzdávame. Verejno-politický priestor je rovnako rozporuplný a konfliktný. Je tu tlak vládnych strán a opačný tlak opozičných politických strán a skupín. Jedni tvrdia „že biele je čierne“ a druhí tvrdia „že čierne je biele“. Striedavo vládnu jedni i druhí. Aj preto najmä mladí ľudia, ktorí vstupujú do života a socializujú sa, nedokážu rozlíšiť pravdu. Nevedia posúdiť, kto z dvoch opačných táborov má rozumné riešenie krízovej situácii, ani aký názor, či postoj majú oni sami zaujať. Naviac konzumný spôsob života núti nielen mladých ľudí venovať sa zábave a pôžitkom zo získania materiálnych vecí a telesných slastí.
Keďže život nie je akademická pôda a dialógy, okrúhle stoly a besedy, ale „džungľa“, kde silnejší vyhráva a požiera slabšieho, kde je nekompromisný boj o prežitie, kde milióny detí denne zomierajú od hladu, je potrebné „prebudenie“ a rozvoj myslenia.
Ako sa oslobodiť z tejto pasce?




Náš svet je plný duality. Deň – noc., svetlo – tma, samec – samica, muž – žena, biely – čierny, teplý – studený, demokracia – autokracia, totalitný režim, monoteizmus – pluralitné náboženstvá, materializmus –idealizmus, monogamia – bigamia, homosexualita – bisexualita, atď.
  
Aj naša myseľ je potom plná rozporov, opačných želaní v krátkom čase. Čo chceme dopoludnia, už nechceme popoludní. Meníme naše rozhodnutia podľa prostredia, v ktorom sa nachádzame. Robíme, čo chcú ostatní, nechápeme prečo. Aj keď sa snažíme čosi uskutočniť znútra, pri odpore, kritike zvonka to ľahko vzdávame. Verejno-politický priestor je rovnako rozporuplný a konfliktný. Je tu tlak vládnych strán a opačný tlak opozičných politických strán a skupín. Jedni tvrdia „že biele je čierne“ a druhí tvrdia „že čierne je biele“. Striedavo vládnu jedni i druhí. Aj preto najmä mladí ľudia, ktorí vstupujú do života a socializujú sa, nedokážu rozlíšiť pravdu. Nevedia posúdiť, kto z dvoch opačných táborov má rozumné riešenie krízovej situácii, ani aký názor, či postoj majú oni sami zaujať. Naviac konzumný spôsob života núti nielen mladých ľudí venovať sa zábave a pôžitkom zo získania materiálnych vecí a telesných slastí.
Keďže život nie je akademická pôda a dialógy, okrúhle stoly a besedy, ale „džungľa“, kde silnejší vyhráva a požiera slabšieho, kde je nekompromisný boj o prežitie, kde milióny detí denne zomierajú od hladu, je potrebné „prebudenie“ a rozvoj myslenia.
Ako sa oslobodiť z tejto pasce?