Najväčší dar je priateľstvo

Žijeme v dobe prevratných zmien životného štýlu, myslenia, pohľadu na človeka, svet. Naše občianske združenie spája ľudí z rôznych kultúr, aby sme spoločne čelili výzvam dneška, naučili sa spolunažívať v pokoji a vzájomne si pomáhať.

Dnes nie je cudzie dokonca ani deťom v školskom veku vidieť kus sveta a poznávať iné kultúry. A je tu prirodzená potreba si vymieňať nielen osvedčené recepty domácej kuchyne, otvárať orientálne reštaurácie či mexickú, čínsku kuchyňu, českú alebo taliansku, ale aj spoznávať kvalitu života, myslenia, svetonázoru, a nájsť si nových priateľov.

Na druhej strane sa naše myslenie v dobe vedy a techniky viac a viac približuje umelej inteligencii.. Pragmatizmus ide ruka v ruke za pozitívneho trendu s riešením problémov, v negatívnom prostredí s prospechárstvom, rodinkárstvom, klientelizmom, korupciou, hodnotovým relativizmom, úpadkom spoločnosti, s bezprávím, či ohybným právom v rukách silnejšieho.

Stále viac a viac rodičov, pedagógov, vychovávateľov, ľudí si začína uvedomovať, že škola žiakom nedá všetko. Naopak, naučí ich mnohým veciam, ktoré nebudú v živote potrebovať, ale nenaučí ich to, čo je pre nich najdôležitejšie – nájsť svoje miesto, svoj domov, „rásť“ aj mentálne a spirituálne. Tu nepomôže zaviesť formálne náboženskú výchovu a etickú výchovu. Tu ide o živé každodenné skúsenosti s ľuďmi. Aj preto sme sa rozhodli rozbehnúť prvý ročník tohto typu festivalu, kde nepôjde o akademickú diskusiu za okrúhlym stolom, ale o praktické skúsenosti našich popredných hokejistov ako napr. Zdena Cháru v zahraničí, kedy bol odkázaný ako mladík iba sám na seba. Ako ho tam prijali cudzí ľudia, v čom zmenil svoje myslenie, aby „prežil“ a neutrpel ujmu na duševnom zdraví. A podobne je dobré, aby sme si našli čas aj na takéto „banálne“ veci, pozastavili sa a popremýšľali nad sebou samými, svojím životom, našou spoločnosťou. Lebo tak, ako vieme, že máme rezervy, že nežijeme zdravo, tiež vieme, že to nie je iba naša vina. Svoj podiel tu má aj naša politická suita, vlády, ktoré od r. l989 rozhodovali a nové, ktoré rozhodujú ako prerozdeliť peniaze od bohatých k chudobným. Aj o tom, kto bude bohatý, a kto zostane chudobný, vyčlenený zo spoločnosti.

Dnes sa vie, že výzvou celej Európy je znalostná ekonomika. A tu nejde iba o investície do vedy a výskumu. Aj do vzdelania a duševného rozvoja najmä mladých ľudí, ktorým sa otvorili dvere k veľkým možnostiam, ak však dokážu pozbierať sily, sebavedomie, odvahu a vykročiť im v ústrety. Aj o tom je znalostná ekonomika. A cvičiť sa v proaktivite je treba začať doma, v miestnej komunite, zapojiť sa do tvorby nových sietí aj do riešenia pálčivých problémov apatie mnohých občanov a ich nedôvere voči cudzincom, prisťahovalcom, ktorí u nás zakladajú svoje firmy, a zamestnávajú aj našich ľudí, aj svojich manažérov. Aj preto treba postupne prehodnotiť naše postoje, odbúrať predsudky. Dnes ekonomicky rastú najmä tí, ktorí dokázali využiť šance a s vierou v dobro človeka sa integrovať do nových podmienok EÚ.

Ak aktívne podáme ruku prisťahovalcom prvej generácie, ktorí s nádejou v lepší život ponúkli svoje schopnosti ešte zaostalej krajine, nečlena EÚ, tak na fundamentoch týchto zakladateľov rodinných dynastií dokážeme vybudovať funkčnú spoločnosť, prosperujúce pokojné Slovensko a vyhneme sa tomu, čo bez ladu a skladu vznikalo po príchode utečencov z bývalých kolónií do krajín ich kolonizátorov. Aj tých, ktorí s veľkými ambíciami prichádzajú už do ekonomicky prosperujúcej členskej krajiny EÚ najmä zo zaľudnených darebáckych režimov, okupujúcich menšie krajiny susedov bez zábran.
10. 08. 2008